Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 01.09.2008 14:59:25 

Pro Can - internetový týždenník o psoch

Pro Can Téma Týždňa

pokračovanie :  Prečo je pes agresívny?- zo strachu!

Pokiaľ je pes agresívny u veterinára alebo počas vyčesávania srsti, nesnažte sa o nič. Teda určite ho nehľaďte a už vôbec ho za agresivitu netrestajte. Snažte sa okamžite prestať s činnosťou, ktorá ho pohnevala. A počkajte až zmení správanie. A až vtedy sa ho snažte upokojiť, prihovárajte sa mu pokojným hlasom. A opäť ho môžete česať či vyšetrovať. Pes si tak musí na danú činnosť zvyknúť. Ak však začína byť  agresívny, prerušte činnosť. Ak pes začne vrčať či hrýzť, činnosť prerušte, ale neodkladajte, hneď ako sa upokojí pokračujte. Nemôžete dopustiť aby si pes uvedomil, že keď zavrčí, vyhne sa úkonu. Nie, chceme aby si uvedomil, že ani to mu nepomôže a že musí vydržať. Po dobrom výkone psa odmeňte špeciálnou dobrotou ku ktorej za iných okolností nemá prístup. Musí to byť niečo špeciálne.

 

Ešte pred tým ako vôbec začnete s daným úkonom, musíte zabezpečiť aby počas procesu vyšetrovania či inej citlivej činnosti nemohlo dôjsť k zraneniu, či už vás alebo psa. U veterinára sa preto zvykne nasadiť náhubok alebo niečo čo psovi zabráni v hryzení. Majitelia svojich psov často podceňujú a neveria, že by mohol reagovať inak ako si myslia. Každý pes vie zaútočiť! U veterinára je potrebné aby majiteľ vedel svojho psa krotiť a udržať. Veterinár na to nemá čas, ten sa musí venovať vyšetrovaniu. Takže ak viete, že svojho psa neudržíte, zoberte niekoho, kto má viacej síl.

predcháchzajúci článok: Prečo je pes agresívny?  

    Počiatok tohto väčšinou problému netreba hľadať nikde inde iba v pôvode psa. Nakoľko patrí pes medzi psovité šelmy – agresivita mu je istým spôsobom vlastná. Bez nej by totiž pes nemohol prežiť, umožňuje mu loviť, zaradiť sa do hierarchie svorky ubrániť sa keď je to potrebné, například při ochrane teritoria či při napadnutí potomkov. Je preto potrebné pochopiť rôzne druhy agresivity. Až potom môžete v prípade potreby zvoliť spôsob ako psa od agresivity odnaučiť. A to je práve problém s ktorým si nevie rady väčšina majiteľov silnejších plemien. 

   Pre správne pochopenie je nevyhnutné sledovať správanie konkrétneho psa a signály, ktoré dáva. Pri signálech je tiž důležité za zlých okolnostiach sa obajavujú. Pri zanedbaní agresivity akéhokoľvek druhu je možné, že sa bude stupňovať. A ako vo všetkých prípadoch je predchádzanie prolblémom lepšie ako ich riešiť. Väčšina chovateľov nováčikov nevie dekódovať toto správanie psa a uvědomit si, že ide o vážny problém. Uvedomia si to zväčša až při prvom neoodôvodnenom útoku psa. A neoddôvodnení je hlavne preto, že si nedokážu uvědomit čo bolo spúšťacím mechanizmom pre ich psa. Čo ho nahnevalo alebo podráždilo natoľko, že musel zaútočiť? V tej sekunde ľudia reagujú dvomi spôsobmi, strachom alebo útokom na psa. A v týchto prípadoch, ktorých skutočne nebolo málo ani na Slovensku, pracuje čas vždy proti majitelovi a jeho psovi. Je preto nevyhnutné čo najskôr, a tým nemám na mysli do mesiaca, ale skutočne čo najskôr navštíviť odborného kynológa. S každým psom sa dá pracovať, ale třeba začať hneď. Videl som psa, ktorého do jednej výcvikovém školy donesla smutná rodinka, že oni si s ním nevedia poradiť, že všetkých v rodine napáda a podobne. Bolo to osem mesačné šteňa nemeckého ovčička, dnes po dvoch rokoch ho tento tím ľudí používa na ukážky zadržania na diaľku. Pričom všade naokolo sú malé deti. Toho psa ani len nenapadne ublížiť niektorému z nich.

Ale poďme späť ku agresivite jako takej. Jedným z jej druhov je by som povedal základná a to OBRANNÁ, zväčša spôsobená strachom.

 

Obranná agresivita psa

S tou sa stretávajú asi najčastejšie zamestnanci útulkov. Pes, vystresovaný, neznáme prostredie, ešte neznámejší ľudia. Pred piatimi minútami ho odchytili iba za to že sa voľne prechádzal po ulici, čo na tom, že sa ho okoloidúci báli? Sám nevie čo s ním bude… Rovnako ako človek, nie termiátor, aj pes sa bojí. Možno by polovica ľudí v tejto situácii začala plakať a prosiť o milost, ale tá druhá by to určite skúsila, ako inak, útokom.

A teda aj pes sa snaží istým spôsobom dostať z tejto situácie a tak útočí na všetko a na každého, kto sa přiblíží. Pes má v tej chvíli väčšinou prkrčený postoj, chvost stiahnutý medzi nohy, uši pritiahnuté k hlave a pysky stihnuté dozadu. Vtedy je jasné, že pes sa ide brániť – v tomto prípade, útočiť.

   Preto je důležité získať si u psa dôveru. Ošetřovatelia v útulkoch preto nechávajú psa chvíĺu o samote. Nech si môže sám obzrieť prostredie, zviknúť si naň a až potom sa mu začnú postupne prihovárať a vyšetřovat ho. Je zbytečné na psa v takýchto situáciách zvyšovať hlas či robiť čokoľvek rýchlo a prudko. V takýchto prípadoch si třeba dávať pozor aj na vlastný hlas. Ak chcete zakričať na kamaráda, ošetrovateľa či rodinného příbuzného, nekričte, radšej nechajte psa ešte chvíľu o samote a choďte pre nich osobne.

O tom ako psa skrotiť v konkrétnych situáciách si přečítáte už budúci pondelok. Samozrejme na web-týždenníku ProCan.

 

TOPlist
 Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok